Nihil Carius Humano Generi Est Liberum (Livius 59 p. n. l. - 17 n. l.)

Blog


Zodpovedné správanie chráni životy a zdravie

Pracoval dlhé roky vo Výskumnom ústave detskej psychológie, neskôr sa začal venovať otázkam psychológie dopravy. Od roku 1997 sa pohybuje v kruhoch autoklubov, v súčasnosti je viceprezidentom občianskeho združenia AUTOCLUB, o.z., ktoré sa zaoberá otázkami rozvoja motorizmu, služieb a cestovania a  členom SAMŠ – Slovenskej asociácie motoristického športu, člena FIA -  Medzinárodnej automobilovej federácie, ktorá má štatút konzultanta pre OSN. Jednou z jeho priorít je orientácia na zvýšenie bezpečnosti v cestnej premávky

Dopravný psychológ – PhDr. Zoltán Bojar

Bezpečnosť cestnej premávky je jedným z mnohých faktoroBojarv, ovplyvňujúcich kvalitu života. Čím Vás táto problematika motivovala tak silno, že je už dlhé roky náplňou Vášho profesionálneho života?

Súčasťou rozvoja mobility   je aj veľký nárast počtu vozidiel na cestách, teda aj nárast rizika dopravných nehôd. Aktívna a pasívna bezpečnosť áut sa zvýšila,  čo určite prispieva k zníženiu počtu dopravných nehôd, denne sa však stretávame s nevhodným správaním vodičov a ostatných účastníkov cestnej premávky. Vedomé porušovanie pravidiel cestnej premávky, agresivita, deficit kooperatívneho správania, nepozornosť, ale aj alkohol za volantom – analýza a eliminácia týchto vplyvov na nehodovosť je v centre mojej pozornosti spolu s ďalšími aktivitami, týkajúcimi sa všetkých stránok rozvoja individuálneho aj organizovaného motorizmu. Naviac, veľká časť cestnej siete nie je uspôsobená tak, aby v prípade, keď vodič, cyklista či chodec urobí chybu,  mu vybavenie cestnej infraštruktúry minimalizovalo riziko zranenia či úmrtia. Určite ste si niekde pri ceste všimli pod stromom krížik. Ak by tam ten strom nebol (alebo tam boli zvodidlá), ten krížik by tam nebol.

 

Pred nejakým časom ste zverejnili svoju analytickú štúdiu s názvom Agresivita a hnev za volantom. Čo ukázal výskum tohto fenoménu?

Vykonaná analýza identifikovala situácie a správanie sa vodičov, vyvolávajúce výskyt a stupeň hnevu za volantom. Výsledkom bolo pomenovanie príčin a stupeň intenzity pôsobenia vplyvu určitých konkrétnych situácií na prejavy agresívneho správania vodičov.

Musím spomenúť aj deficit kooperatívneho správania niektorých vodičov, u ktorých sa prejavuje akási súťaživosť, keď s plným vedomím vstupujú do nebezpečných situácií. Závažné je tiež, že takéto správanie je „chytľavé“, vyvoláva snahu agresívny skutok  vrátiť – a potom počet nahnevaných až agresívnych môže narastať geometrickým radom. A riziko rastie aj pre tých, ktorí sa na tom mieste ocitnú náhodou.

Prax privátnych a vlastne všetkých rádií, ktoré upozorňovaním na všetky typy kontrol rýchlosti, ako keby primárne chránili vodičov pred pokutami. A malo by to byť inak. Primárne by sme mali jazdiť bezpečne, aby sme sa nezabili a až druhotne - aby sme nemuseli platiť pokutu.

 

Ako vidíte situáciu v oblasti prevencie dopravnej nehodovosti detí na Slovensku? Je zabezpečená systémová prevencia zo strany štátu, samospráv a ďalších zainteresovaných inštitúcií?

Systémovo sa prevencia dopravnej nehodovosti detí v Slovenskej republike  realizuje len obmedzene. Až v roku 2006 sa obnovila dopravná výchova na základných školách. Zákonné úpravy dopravnej výchovy detí v kľúčovom veku 6 až 12 rokov považujem za uspokojivé,  avšak finančná podpora praktickej dopravnej výchovy je vysoko poddimenzovaná a dokáže podporiť iba cca jednu tretinu relevantnej populácie. Za nedostatok v legislatíve považujem nedostatočné vymedzenie spôsobilosti k výučbe praktickej dopravnej výchovy – vyžaduje sa iba oprávnenie inštruktora autoškoly – je to podľa mňa nedostatočné. Inštruktor dopravnej výchovy na dopravných ihriskách by mal mať licencovanú spôsobilosť. Teda aj primerané pedagogické vzdelanie. Čo oceňujem v rámci jednotlivých akcií, venovaných prevencii, je doplnkový program, organizovaný Ministerstvom  školstva  SR  – súťaž Na bicykli bezpečne. Je to národný variant Európskej detskej dopravnej súťaže FIA. Sme radi, že tento program je „pod krídlami“ rezortu školstva, chceli by sme však (a chystáme k tomu konkrétne opatrenia), aby sa tohto programu zúčastňovalo oveľa viac detí. Jednotlivé akcie organizované rôznymi inštitúciami však nemôžu nahradiť systémovú a plošnú teoretickú a praktickú výchovu a prevenciu dopravnej nehodovosti detí.

V minulom roku vláda Slovenskej republiky schválila Stratégiu zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky v SR v rokoch 2011 – 2020, v ktorej jedným z programových cieľov je aj zvýšenie bezpečnosti prostredníctvom účinnej dopravnej výchovy v školách. Pôsobnosť rozpracovaných opatrení presahuje rámec jednotlivých rezortov, avšak materiál vôbec nerieši ich financovanie, čo evokuje otázku, či opäť nezostanú iba na papieri.  

 

Ako vidíte pôsobnosť SAMŠ v oblasti prevencie dopravnej nehodovosti do budúcnosti ?

SAMŠ, člen FIA a ich úloha v medzinárodnom kontexte je v tom, že môžu navrhovať a realizovať opatrenia, ktoré sú medzinárodne overené. Motoristické združenia, ako sú SAMŠ a AUTOKLUB, o.z. zabezpečujú v oblasti politiky bezpečnosti väzby na vládu a podporujú a propagujú bezpečnostné akcie. Väčšina členov SAMŠ z vlastnej skúsenosti pozná riziká motorizmu (i keď v podmienkach súťaží) a môžeme prisľúbiť, že v záujme bezpečnosti na cestách tieto svoje skúsenosti podajú ďalej. Veď aj Formula 1 je neustálym zdrojom technologického zdokonaľovania sériových áut.

 

Ako vnímate deti v cestnej premávke očami detského psychológa?

Dopravné nehody detí sú vecou dospelých. Dieťa je ohrozované ako pasažier, chodec aj cyklista. Mentálna spôsobilosť dieťaťa a jeho vnímanie všetkých okolností je iné ako u dospelých. Inštitucionalizovaná dopravná výchova na školách je dôležitá, nemožno ju nechať len na rodičoch, ktorí však majú v tomto nezastupiteľnú úlohu od najútlejšieho veku detí. Neustále  vzdelávanie detí zo strany rodičov a  školy   je investíciou na celý život. Nemôžeme nebyť „účastníkmi cestnej premávky“. Chceme či nechceme, musíme sa učiť bezpečnému dopravnému správaniu.

 

Čo vám hovorí pojem spoločenská zodpovednosť aká  je s jeho vnímaním situácia na Slovensku?

Spoločenskej zodpovednosti sme na Slovensku ešte veľa dlžní. Vyplýva to aj z toho, že nie je dostatočne vyprofilovaná štruktúrovaná občianska spoločnosť. Je veľmi dôležité správať sa zodpovedne voči svojmu okoliu od rodiny počnúc , cez miestne komunity až k spoločnosti a prostrediu ako celku. Je potrebné hľadať cesty zintenzívnenia občianskej spoločnosti, aby ľudia mali viac príležitostí a dôvodov stretávať sa a porozumieť si.  Medzi významnú a dosť zanedbávanú oblasť patrí práve práca s komunitami a ich podpora. 

 

Myslíte si, že Inštitút spoločenskej zodpovednosti prostredníctvom propagácie subjektov s aktívnym prístupom k spoločenskej zodpovednosti dokáže na Slovensku osloviť a motivovať firmy, obce, inštitúcie a organizácie ?

Jednoznačne môže podnietiť pozitívne aktivity,  dať tému, alebo riešiť aktuálnu tému a hľadať cesty zintenzívnenia a vytvárania občianskej spoločnosti. Uvítal by som intenzívnejšiu propagáciu tejto témy na úrovni miestnych samospráv, ktoré majú k občanom najbližšie.

rozprávali sa : Zora Urbanová a Soňa Kulhányová

K článku nie sú zatiaľ žiadne komentáre!

Pridanie komentára



Bold text Italics Link    :-) ;-) 8-) :-D :-P :-O :-( :-/ ;,( ]:-D :-[

Ochrana proti spamu. Napíšte prosím číslicu desať:




Partneri